Pravoslávia

Naša Cirkev je svätá, a jej svätosť nie je závislá na svätosti jej členov, ale na svätosti jej Hlavy – Christa.

Pravoslávia, to nie je iba akési intelektuálne presvedčenie, nie je to iba po našich predkov  zdedená tradícia, alebo krása ikon a spevu a ich estetický pôžitok, ale životný štýl. Byť pravoslávnym kresťanom znamená: zostať ním celých 24 hodín dňa.

Že ako sa to dá dosiahnuť, tento spôsob každý si musí nájsť sám.

Ale iba vtedy si môžeme o sebe myslieť a nazývať sa pravoslávnym, keď naša viera ovplyvňuje každé pole nášho života: duchovný, morálny a rodinný život, ale aj našu odbornú a spoločenskú činnosť.

Oslava Pravoslávia sa  uskutoční iba vtedy, keď pravoslávni kresťania sa stanú hodnejšími svojej viery, keď nie iba nazývať sa budú pravoslávnym, ale pravoslávne budú aj žiť.

Serafim Sárovský 2./ 15. januára

Keď Presvätá Bohorodička po dvanásty krát navštívila starca Serafima, zvestovala mu o skorom zakončení jeho pozemskej púte.

Bolo to prvého januára, roku 1833, kedy baťuška Serafim poslednýkrát prišiel do chrámu. Postavil sviečky pred ikonami, poklonil sa im, a prijal Sväté Dary. Po svätej liturgii sa rozlúčil s bratmi. Všetci videli a pochopili, že jeho telesné sily sú pri konci, do duchom starec bol bodrý, spokojný a veselý. Večer toho istého dňa starec vo svojej kélii spieval paschálne piesne.

Na druhý deň, druhého januára, ráno o šiestej hodine, brat Pavol šiel do chrámu, keď od kélie starca zacítil dym. Keď vošiel do kélie, uvidel tam starca, ako kľačí pred ikonou Bohorodičky, na analoji otvorená knižka, z ktorej čítal svoje modlitby, na knihe položené ruky, a na ne sklonená hlava starca.

Starec Serafim zakončil svoje pozemské putovanie. Bol pochovaný v dubovej truhle, ktorú sám si spravil, na pravej strane oltára centrálneho chrámu, ktoré miesto si vyvolil starec ešte za života.

Zničiť v sebe farizeja

Milosť, ktorou sa skláňame k biednym, a láska z čistého srdca k Bohu a ľuďom – hľa, to je všetko, čo od nás vyžaduje Christos Boh. Totiž bez tohto, nech by sme robili hocičo, neprinesie nám nijaký zisk, – ani pôst, ani dlhé modlitby. Lebo nechcem obeť, ale milosť, – hovorí. Nech ťa o tom presvedčí príklad nerozumných panien, ktoré nemali dostatok oleja, -  veď nič tým nezískali, že vykonali mnoho iné dobrodenia, ale boli vyhnané z nebeských palácov.

Maxím Grék

Христос Рождается!